Mesto Bílina leží v Ústeckom kraji, okrese Teplice, zhruba 90 km severozápadne od Prahy. Mesto sa rozkladá v údolí rieky Bíliny, v polovici cesty medzi Mostom a Teplicami. Počet obyvateľov mesta činí 15 200. Obklopuje ju vrch Chlum, na západe sa tiahnu svahy vrchu "Kyselkovej hory" Kaňkova. Na juhu sa vypína majestátna fonolitová (znelcová) hora Boreň, ktorá svojim vzhľadom pripomína ležiaceho leva a tvorí dominantu širokému okoliu.

História mesta Bieliny:

Bielina v roku 1789

Bielina v roku 1789

Názov mesta vznikol z prídavného mena "biely" (biely) a termín Bielina mal pôvodne označovať biele, teda odlesnené miesto. Prvá písomná správa o Bieline je už z roku 993 a pochádza z najstaršej českej Kosmovej kroniky v líčení vojny medzi Břetislavom I. a nemeckým cisárom Henrichom III. Bielina sa potom stala kniežacím mestom Lobkovicov. Na konci 19. storočia bola jedným z najlepšie vybavených miest v strednej Európe. Vďaka prírodným krásam a kúpeľníctvu bola Bílina hojne navštevovaná významnými osobnosťami umenia a vedy.

Svetoznáme zřídelní mesto Bílina

Zřídla Bílinské kyselky, perly európskych liečivých vôd

Bielina je svetoznámym žriedlovým mestom vďaka Bielinské kyselce a Zajačickej horkej vode. Oba tieto prírodné liečivé zdroje patria medzi české národné bohatstvo a po stáročia sú známe po celom civilizovanom svete, ako sa o nich zmieňujú aj prvé svetové encyklopédie. Stáčanie týchto pôvodných prameňov prebieha s modernou technológiou priamo na pôvodnom mieste lobkovického priemyselného a obchodného riaditeľstva zriadil.

Brožúrka o Bieline a jej liečivých vodách z 19. storočia.

Brožúrka o Bieline a jej liečivých vodách z 19. storočia.

O liečivých vodách v Bieline sa zmieňuje už v prvej polovici 16. storočia kronikár Václav Hájek z Libočan. V roku 1712 boli povrchové pramene Bielinské kyselky vyčistené a privítali prvých hostí. Odvtedy je systém najímania stále vylepšovaný až do súčasných vrtov s hĺbkou 200 m. O rozšírení povedomia o kúpeľoch sa zaslúžili mnohí významní odborníci. Najviac ale lobkovický dvorný rada, geológ, balneológ a lekár František Ambrož Reuss (1761-1830) - český lekár, balneológ, mineralóg a geológ, ktorý potvrdil účinnosť bielinskej liečivej vody. Jeho syn August Emanuel Reuss (1811–1873) – česko-rakúsky prírodovedec, paleontológ pokračoval vo vedeckej práci pri štúdiu lekárskeho využitia Bílinskej a Zaječickej vody. Oboma potom občania mesta Bieliny vybudovali z obecnej zbierky v 19. storočí veľký pamätník, ktorý tvorí dominantu kúpeľného centra Bílina.

Lekári od začiatku odporúčali bielinskú kyselku pri chorobách dýchacích ciest, pri záduše, pri počiatočnom štádiu ochorenia tuberkulózou pľúc, pri chorobách obličiek a močových ciest, najmä pri výskyte kameňov i piesku, tiež pri reumatizme av neposlednom rade pri poruchách nervového systému, ako pri hyster a hypochondriu. Po celé obdobie Rakúsko-Uhorska a socializmu bola Bielinská kyselka používaná ako nápoj v nemocniciach a ochranný nápoj v ťažkom priemysle. O fenomenálne rozšírenie vo sverských krajinách sa zaslúžil jeden z otcov svetovej chémie, JJ Berzelius, Ktorý venoval bielinským kúpeľom niekoľko svojich odborných prác.

Prvá česky tlačená encyklopédia hovorí o Bílinskej takto:

Prvá česky tlačená encyklopédia hovorí o Bílinskej takto:

V 2. polovici 18. storočia sa začala Bílinská voda označená kvôli obsahu perlivých bubliniek kysličníka uhličitého ako „kyselka“, stáčať do hlinených džbánkov a rozvážať do celého sveta. Obchody rýchlo prekvitali vďaka jej užívaniu v kúpeľných Tepliciach. Významní hostia vyhlásených kúpeľov Teplice čoskoro rozšírili slávu Bielinské kyselky do celého sveta a tá bola čoskoro označená za kráľovnú európskych alkalických liečivých prameňov.

Zaječická horká voda, najčistejší horkosolný prameň sveta

V roku 1726 opísal doktor Bedřich Hoffman novo objavené horké liečivé pramene pri Sedleci. Tie boli pre celý svet dlho hľadaným náleziskom náhrady za univerzálne preháňadlo, horkú soľ. Tento najčistejší horkosolný prameň sveta, známy ako Sedlecká, inšpiroval vznikajúci odbor farmácie. Takzvané „sedlecké prášky“ sa vyrábali od Nového Zélandu až po Írsko. Tieto dva biele prášky balené spoločne mali napodobňovať známe produkty známeho zřídelního mesta Bílina. Boli to ale iba falzifikáty.

1725 - B. Hoffmann oznamuje svetu objavenie Zaječickej (Sedlecké) horkej vody.

1725 - B. Hoffmann oznamuje svetu objavenie Zaječickej (Sedlecké) horkej vody.

V 19. storočí sa kúpele rozrastali, bol postavený rozsiahly park a neskôr v pseudorenesančnom štýle aj veľký kúpeľný dom, liečili sa tu choroby horných dýchacích ciest. Po 2. svetovej vojne boli kúpele znárodnené a za socializmu pomenované podľa Julia Fučíka. Kvôli zlému ovzdušiu v oblasti už ďalej nebolo možné tu liečiť choroby dýchacie a kúpele sa opäť preorientovali na pomoc po operáciách žalúdka a tenkého čreva. Zámocký park a jeho okolie nebolo udržiavané a časom pustlo.

V 70. rokoch Bielina získala štatút kúpeľného mesta, a to predznamenalo nový rozvoj kúpeľov. Park bol zrekonštruovaný a pre hostí bol postavený minigolf, liečilo sa tu až 3 000 pacientov ročne, ktorým však neprospievali exhalácie blízkej elektrárne ani celkové znečistenie severočeského regiónu.

Riaditeľstvo zriadil Bielina

Riaditeľstvo zriadil Bielina

Po roku 1989 získala rodina Lobkowitzovho kúpele Kyselka v reštitúcii a došlo k rozdeleniu areálu na stáčiareň minerálnej vody a kúpeľov. Teraz sa životné prostredie okolia kúpeľov trvalo zlepšuje a vyhliadky sú vďaka útlmu ťažby a odsíreniu elektrární veľmi pozitívne. Zriaditeľné budovy sú teraz plne rekonštruované a moderný výrobný závod distribuuje bielinské prírodné liečivé zdroje na tuzemské a svetové trhy, kde mesto Bílina veľmi dobre reprezentujú.

Boreň (539 m nm):

Hora Boreň je bezpochyby najväčšou dominantou mesta Bíliny, od ktorého je vzdušnou čiarou vzdialený iba 2 km. Jeho silueta s takmer kolmo nahor stúpajúcimi krivkami je svojim tvarom úplne unikátna nielen pre oblasť Českého stredohoria, ale v rámci celej Českej republiky vôbec. Táto siluetu niekoľkokrát pri svojom pobyte v Bieline zvečnil aj JW Goethe. A. v. Humboldt označil výled z Borene za jeden z najzaujímavejších na svete.

Napriek tomu, že hora sama o sebe leží mimo správnej hranice chránenej krajinnej oblasti, patrí právom k najvýznamnejším symbolom Českého stredohoria. Vďaka svojmu mohutnému a strmému skalnatému tvaru má návšteva Bořne čo ponúknuť. A to hneď v niekoľkých oblastiach: Nádherný kruhový výhľad na hradbu Krušných hôr, České stredohorie, mesto Bílinu s radovesickou výsypkou, podkrušnohorskú panvicu, alebo na vzdialené Doupovské hory láka množstvo turistov. Tí nepochybne ocenia aj početné skalné útvary v podobe skalnatých hrebeňov, vysokých skalných stien, samostatne stojacich skalných veží, kamenných sutí a skalných rozsadlín.

Nie je preto prekvapujúce, že je Boreň už od začiatku 20. storočia tiež najobľúbenejším horolezeckým terénom v širokom okolí. Až 100 m vysoké skalné steny umožňujú dokonca výstupy vysokohorského rázu, horolezecký výcvik sa tu dá vykonávať v lete aj v zime. Boreň ale nie je svojou jedinečnosťou atraktívna len z pohľadu človeka, jeho geologická stavba ponúka domov mnohým unikátnym druhom rastlín a živočíchov. Aj preto bola oblasť Borne o celkovej rozlohe 23 ha vyhlásená v roku 1977 národnou prírodnou rezerváciou.

Lesná kaviareň Caffé Pavillon, ľudovo "Kafáč":

Preslávená lesná kaviareň, kópia švédskeho hotela a pripomienka začiatku slávy Bílinskej v škandinávii (Vďaka práci JJ Berzelia) stála pôvodne na zemskej jubilejnej výstave v Prahe v roku 1891 av nasledujúcich dvoch rokoch bola postavená na terajšom mieste, kde sa stala neoddeliteľnou súčasťou . Lesná kaviareň bola a je oázou pokoja.

Športové zariadenia:

kúpalisko:

V areáli nájdete kurt na plážový volejbal, ihrisko na nohejbal, betónový stôl na stolný tenis, ihrisko na pétanque. Športové potreby sú na zapožičanie na recepcii. Bez ďalších príplatkov sú k dispozícii návštevníkom nafukovacie vodné atrakcie a tobogán. V roku 2012 bola vybudovaná nová plocha okolo bazéna s povrchom z plastbetónu, ktorá nahradila staré, sústavne sa odlupujúce dlaždice. Návštevníci kúpaliska môžu využiť nové ukladacie skrinky s mincovými bezpečnostnými zámkami, ktoré ľahko pojmú stredný batoh alebo plážovú tašku. Kúpalisko je otvorené každý deň od 10:00 – 19:00 hodín.

Múzeum liečivých vôd a mineralógia:

V hlavnej budove riaditeľstva zriadeľ sa nachádza Infocentrum a múzeum mineralógie, ťažby a obchodu s prírodnými liečivými vodami. Zřídelní závod organizuje pravidelné exkrurzie s vyučovaním pre školy, odbornú verejnosť aj turistov. Konferenčná sála je tiež k dispozícii pre celodenné školenie užívania prírodných liečivých zdrojov.

Tenisové kurty:

Každý rok v druhej polovici apríla sa návštevníkom otvárajú tenisové kurty v Bieline. V sezóne je otváracia doba dvorcov od 08:30–20:30 hodín. Návštevníci si dvorce môžu zarezervovať, využiť môžete aj možnosť vypletania tenisových rakiet. Tenisové kurty nájdete na adrese: Kyselská 410, Bílina.

minigolf:

Zažiť zábavu, ale aj odpočinok môžete pri návšteve minigolfu. Prevádzková doba minigolfu je v období do 30.06.2015 nasledujúca: pondelok až piatok 14:00 – 19:00 hodín, sobota a nedeľa 10:00 – 19:00 hodín – minigolf nájdete na adrese: Kyselská 411, Bílina.

Zimný štadión:

Od roku 2001 sa Bílina teší zo zastrešeného zimného štadióna. Ten využívajú prevažne mládežnícke kategórie. Športové vyžitie tu nájde aj verejnosť. V priebehu sezóny od septembra do marca niekoľkokrát v týždni prebieha verejné korčuľovanie. Hodiny telesnej výchovy tu trávia aj deti z materských a základných škôl. Prevažne večerné hodiny patria neregistrovaným hokejistom.