Tajomstvo liečivých vôd
Po stáročia ľudia vyhľadávali pramene, ako zdroj vody, ktorá by nespôsobovala choroby a hasila by smäd. Dávno predtým, než ľudia objavili svet baktérií (Antoni van Leeuwenhoek – 1676 prvýkrát uvidel baktérie) bolo vo všeobecnom povedomí známe, že vody nečisté prinášajú choroby a skazu pre celé širokom okolí. Niektoré z objavených prameňov však boli iné, chutili tak rozdielne, že nezostali bez povšimnutia ani ich účinky na ľudské zdravie. Medzi odlišné vlastnosti od väčšiny bežne nájdených prameňov patrila aj perlivosť. Boli objavené pramene výrazne horkej či slanej chuti alebo zapáchajúce po síre. Ak nebola po ruke iná voda, bez zápachu a nezvyčajných vlastností, boli nútení túto užívať. Čoskoro si všimli, že práve odlišné zloženie užívanej vody má vplyv na ľudské zdravie. Také pramene sa čoskoro stali známe av okolí tých najlepších vyrástli postupne honosné kúpeľné mestá.
Příběh kyselek
Spočiatku ľudia považovali bublinky obsiahnuté vo vode za rozpustený vzduch. Neskôr prevládol názor, že ide o rozpustenú kyselinu uhličitú. Dnes už vieme, že sa jedná o kysličník uhličitý vulkanického pôvodu alebo vzniknutý tepelným rozkladom hornín, kedy prúdy plynu prestupujú vodným stĺpcom a kysličník sa vo vode pomaly rozpúšťa. Perlivé kyselky boli natoľko obľúbené, že sa stali vzorom pre umelo vyrábané perlivé nápoje (sódovky), ktoré dnes tvoria väčšinu nápojového priemyslu. Severozápadné Čechy tvoria svetovo významnú lokalitu výskytu perlivých prameňov (kyseliek) z ktorých je najznámejšia oblasť Slavkovského Lesa a Mariánskych Lázní. Kaselky ďalej rozdeľujeme podľa ich ďalšieho zloženia, ktoré určuje ich konkrétne použitie v kúpeľných domoch. Hoci je v slove kyselka viditeľný slovný základ slova kyslý, z ktorého sú ďalej odvodené slová kyslík a kyselina, sú pre kúpeľné využívanie najcennejšie kyselky s alkalickým (zásaditým) pH. V západných Čechách sú zastúpené alkalické kyselky železité, ktoré ďalej obsahujú vysoký podiel vápnika (napríklad Rudolfov prameň). Tieto majú priaznivé účinky pri liečbe močových ciest a obličiek. V severných Čechách vyviera najcennejšia kyselka, Bílinská, rozosielaná a vedecky skúmaná od 17. storočia. Tá je známa pre svoje viaceré použitie v procesoch zažívania, odkyslenia a pri inhaláciách.
Hořkosolné prameny
Úplne špecifickým typom prameňov sú pramene horkosolné. Tie boli vyhľadávané kvôli obsahu tzv. pravej horkej soli, síranu horečnatého (Epsomská soľ). Keďže horká soľ rozpúšťa obsah čriev, ale nie je toxická, užíva sa po stáročia ako preháňadlo. Prameň s najvyšším obsahom prírodnej horkej soli je Zaječická horká voda. Získala takú slávu, že po nej boli pomenované prvé produkty rodiacej sa farmácie, tzv. Sedlecké prášky. Tie sa vyrábali po celom svete, aj keď soli z českej vody vôbec neobsahovali. Obľuba pitie kúpeľných vôd v Európe kulminoval na prelome 19. a 20. storočia, v nasledujúcom storočí ľudia dali dôveru umelo Kúpeľné pramene sa dnes nazývajú prírodné liečivé zdroje a sú majetkom a prírodným bohatstvom štátu. Pod dohľadom štátnej správy sú používané v kúpeľných domoch a sú dostupné v lekárňach aj obchodoch.
